16.03.2021

Keď sa necítite dobre, návšteva špecialistu ušetrí veľa času, energie a duševnej bolesti

Už rok sme vystavení situácii, na ktorú sme nemali možnosť sa pripraviť. Dlhodobá izolácia, obmedzené možnosti vykonávať obľúbené aktivity a obavy o zdravie, zamestnanie, živobytie nám dávajú zabrať. Aj ľudia, ktorí sa považovali za odolných siahajú na dno svojich síl. 

Čo môžeme robiť, aby sme pomohli sebe a svojmu okoliu vysporiadať sa s náročnými emóciami? Rozprávali sme sa s klinickou psychologičkou Mgr. Dagmar Šimkovicovou.

 

Aké pocity vyvoláva aktuálna situácia v ľuďoch?

Najviac ľudia pociťujú strach, ten sa objavil hneď na začiatku. Aktuálne už máme skúsenosti, ktoré priniesli zmiernenie strachu (prevencia, liečba, vyliečené prípady, vakcinácia). Nastupuje však strach existenčný, pretože dlhotrvajúca situácia sa odráža na ekonomike, veľa ľudí sa bojí o prácu a živobytie. 

V rodinách, ktoré neboli zvyknuté tráviť toľko času spolu, sa miešajú rôzne emócie. Rodičia na homeoffice, deti sa učia online. Takto zatvorení si môžu začať liezť na nervy, pretože sa nemajú kde odventilovať a sústrediť sa na inú činnosť. Nestáva sa to automaticky v rodinách, kde nie sú dobré vzťahy. Napätie sa objavuje aj v rodinách, kde sú vzťahy v poriadku. Rozdiel je v tom, že tam, kde sú rodinné vzťahy v poriadku, si vedia stanoviť pravidlá, ale ak to v rodine nefunguje, situácia sa zhoršuje.

Ďalšia emócia je hnev. Dostávate zmiešané informácie, neviete sa v nich orientovať a keď sú následkom situácie ohrozené vaše životné istoty, pridáva sa k tomu frustrácia a pocity sklamania, ktoré vedia byť naozaj zničujúce.

emócie pandémia

Dajú sa náročné emócie, ktoré práve prežívame, považovať za vyhorenie? 

Klasické vyhorenie je diagnóza, ktorá sa väčšinou spája s prácou v pomáhajúcich profesiách. Neskôr sa zistilo, že môžeme vyhorieť aj v záťažových situáciách, ktoré sú pre človeka vyčerpávajúce nielen z fyzického hľadiska, ale najmä z emočného. 

Keď sa niekto dlhodobo nachádza v ťažkej situácii, prežíva nepríjemné pocity súvisiace s emóciami aj k iným ľuďom (strach o blízkych, strach z budúcnosti, existenčný strach, pocity sklamania, hnevu). Dá sa to nazvať emočné vyhorenie. 

Povedzme si pravdu, toto obdobie trvá už dosť dlho. Chvíľu to vyzeralo lepšie a zasa ľudia padli do fázy, kedy sa cítia ešte horšie. Veľa robia aj správy, ktoré počúvame. Človek má mechanizmy na to, aby sa s nepríjemnými správami vysporiadal. No protichodné a chaotické informácie vzbudzujú nedôveru, hnev, pocity zmätenosti, čo navodzuje emočnú únavu. 

Spomenuli ste, že toto obdobie už trvá dlho. Osobne už mám pocit, že mnohých ovládol pocit beznádeje pri čakaní na “svetlo na konci tunela”.

Áno, mnohí prišli do štádia, kedy sa nemajú dlhodobo na čo tešiť. Keď viete, že niečo je limitované a potom si môžete niečo plánovať, ženie vás to vpred. Ľuďom táto emócia chýba. 

Niektorí to pociťovali ihneď, najmä, ak veľa cestovali alebo cestovanie bolo ich životným štýlom, ale už to chýba aj ľuďom, ktorí boli zvyknutí raz za čas niekam ísť alebo si vyraziť oddýchnuť na víkend. K tomu patrí aj sociálna interakcia a stretávanie sa. V dlhodobej izolácii už chýbajú stretnutia aj tým, ktorí nie sú zvyknutí často chodiť do spoločnosti a samota im nevadí. Chýba im ľudský kontakt, ktorý prežívali denno denne. Myslím si, že najmä pre mladých ľudí, stredoškolákov, vysokoškolákov, je to oveľa väčšia záťaž.

Pomôcť by mohlo odpútanie sa od predstavy, že už to nebude rovnaké ako pred pandémiou. Skúšajte nové spôsoby kontaktu. Ľudia sa stretávajú v menších skupinách vonku, chodia viac do prírody. Zároveň dodržiavajú opatrenia, dajú sa otestovať, aby znížili riziko. 

Aj keď sa teraz izolujeme, máme blízko seba často len partnera, mnohí sú sami, no musia sa vysporiadať s nepríjemnými pocitmi. Niektorí ľudia sa vysporadúvajú s náročným obdobím lepšie a iní horšie. Čo nám pomáha lepšie sa adaptovať? 

Úplný základ pre každého je mať svoj rozvrh, denný režim. To platí pre rodiny aj ľudí, ktorí žijú sami. Odmalička to vštepujeme deťom, učíme ich jesť v určitom čase, mať priestor na povinnosti, na hru, a rovnako to platí aj u dospelých. Keď máte vytvorený režim, ktorý môžete aj obmieňať, určitá pravidelnosť vám poskytuje istotu. Aj keď nikto presne nevie, čo prinesie budúcnosť, aspoň takto si malú istotu viete sami vytvoriť. 

denný režim home office

Ako si môžu partneri vzájomne pomôcť zvládať v domácnosti napätie?

Čokoľvek sa v domácnosti deje, partneri musia myslieť na to, že je nutné sa dohodnúť. Teraz treba zabudnúť na boje a hľadať príležitosť na kompromisy. To isté sa vzťahuje na rešpektovanie súkromia. Ak niekto potrebuje priestor, mal by mu ten druhý vyjsť v ústrety a aspoň trochu priestoru mu dopriať. 

Najhoršie to je v malých priestoroch, kde býva rodina s malými deťmi, ktoré si žiadajú pozornosť, ale aj to sa dá zvládnuť. Raz vezme von deti partnerka a naopak, keď ona potrebuje priestor, tak zabaví deti partner. Dôležité je túto situáciu nejak prečkať, zariadiť sa podľa nej a prečkať ju bez veľkej ujmy. Treba dať bokom sebecké záujmy a rovnomerne si rozdeliť povinnosti tak, aby mal každý svoje súkromie alebo čas na koníčky.

Čo robiť v prípade, ak jeden z partnerov čerpá energiu z aktivity alebo záľuby, v ktorej druhý z páru nevidí zmysel a považuje za sebecké požadovať na záľubu priestor?

V spoločnom živote takéto situácie nastávajú. Napríklad, sú vzťahy, kedy jeden z páru nemá problém tráviť takmer všetok svoj voľný čas s partnerom/partnerkou, zatiaľ čo partner/partnerka si užíva aj čas osamote. 

Dvojica by mala mať takéto situácie odkomunikované a rešpektovať svoje potreby nezávisle od krízy. Ak nevedia nájsť zhodu, vhodné riešenie je návšteva odborníka. Páry si často neuvedomujú, že je úplne v poriadku byť sám a tiež je v poriadku, že ten druhý vyžaduje pozornosť. Je dobré o sebe vedieť, kto má aké požiadavky a rešpektovať ich. 

vzťahy pandémia

Stretávate sa v praxi s tým, že kríza vyplavila vo vzťahoch dávno udusené problémy, ktoré si ľudia bez riešenia tlačia pred sebou? 

Určite sa na tom kríza podieľa, no ešte nevieme presne, ako sa to prejaví v dátach (napríklad či sa zvýši rozvodovosť). Ak niekto vyhľadá odborníka, znamená to, že chce danú situáciu riešiť. 

Sú páry, ktoré k sebe nesedia a táto situácia im pomôže rýchlejšie si uvedomiť, že spolu nemôžu byť. No je veľa párov, ktoré síce problémy majú, ale ak by sa začali snažiť, vedeli by spolu byť. Je to príležitosť na zmenu. Problémy treba odkomunikovať aj za cenu, že sa dostanú do hádky. V hádke si však partneri často neudržia líniu, prečo sa hádajú. Vybuchnú emócie a často skĺznu do zabudnutých krívd. Neskôr, keď už je dobrá nálada, nikto nechce problém opäť otvárať. My psychológovia na konzultáciách učíme, aby sa vrátili k problému v pokojnom stave a cez argumenty si všetky krivdy vysvetlili. Ak raz pár chce vo vzťahu existovať, tak hľadá cesty a riešenia.

Niektorých ľudí strach z existenciálneho ohrozenia, ohrozenia ich zdravia či zdravia blízkych dokonca paralyzuje. Dá sa s týmto strachom pracovať?

Dovolím si rozdeliť túto otázku na dva druhy strachov. Prvý je strach “čo ak blízky ochorie”. Často si to neuvedomíte, no jedna zlá myšlienka plodí druhú a zrazu cítite veľký nepokoj. 

Veľmi jednoduchá technika je uvedomiť si, prečo mám tieto myšlienky. Predčasný strach nemá žiadny zmysel. Aj keď sa situácia nevyvíja dobre a v hlave si vytvoríte veľa rôznych scenárov, nakoniec môže všetko dopadnúť úplne inak. Ak sa podobné myšlienky objavujú, zamerajte sa na malé istoty. Na spomínaný denný režim, ktorý, aj keď vás už nebaví, drží vás nad vodou. Veľa ľudí režim nemá. V lepšom prípade majú aspoň prácu, no po návrate domov nevedia, čo budú robiť. Je dobré mať aspoň zbežný plán dňa. 

Veľmi dôležité je pravidelne spať. Ak ste fit fyzicky a máte dostatok energie, ste emočne vyrovnanejší, viete sa lepšie rozhodovať a znášať krízovú situáciu. Reakcii na stres sa nikto nevie vyhnúť, pretože je v nás biologicky zakorenená, funguje ako pud sebazáchovy. No ak má každý deň nejaký zmysel, máte v niekom oporu, aktivitu, ktorá vás baví a tešíte sa na ňu, máte silné základy, ktoré vás držia nad vodou, keď vznikne nejaká situácia. 

Pri strachu, ktorý vzniká, keď blízka osoba ochorie, je dobré mať dôveru v lekára (váš všeobecný lekár alebo niekto, koho poznáte), čo môže pomôcť oslobodiť sa od strachu. Aj v tomto prípade platí nerozvíjať si zbytočne katastrofické scenáre a sústrediť sa na fakty. Situáciu netreba zlahčovať, ale ani myslieť na najhoršie, ale radšej byť vzájomnou oporou. 

strach pandémia

Je možné, že niekto je tak zacyklený v každodennom režime, až sa dostane na pokraj síl a nevšimne si, že by bolo vhodné vyhľadať odbornú pomoc?

Únava sa prehliadnuť nedá, pretože ak je veľká, niekde je chyba. Buď nemáme dobre nastavený režim, alebo je chyba inde. Nemusíme si všimnúť, že skĺzame do depresívnych myšlienok. 

Typickým prejavom je za všetkým vidieť niečo negatívne. Musíme si v sebe zhodnotiť, nakoľko dni iba prežívame a nakoľko ich žijeme. Samozrejme, občas sa stane, že máme veľa povinností a povieme si “hurá, konečne je tento deň za nami”. Napriek tomu sa tešíme na zajtrajšok. 

Spozornieť by ste mali vtedy, keď dlhodobo cítite, že vás dni ubíjajú, neviete sa tešiť z vecí, ktoré vám robili predtým radosť, máte zlú náladu, ktorú nič nezlepší, ba dokonca sa zhoršuje. Ďalší signál je zlý spánok, preto nemáte energiu počas dňa. Objavujú sa tiež neurotické ťažkosti - podráždenosť, hašterivosť, zvýšená plačlivosť (aj bezdôvodná), chuť izolovať sa napriek tomu, že predtým ste sociálny kontakt vyhľadávali. Dlhodobá nepohoda, ktorá nemá konca, odoberá veľa síl a spôsobuje podobné psychické a somatické ťažkosti ako akútna trauma. Naozaj veľký výkričník sú už myšlienky a vyjadrenia, že keď tu nebudem, všetkým bude lepšie. 

Ako určiť hranicu, kedy je už žiadaný zásah odborníka?

Treba počúvať okolie. Keď vás okolie upozorní, že niečo nie je v poriadku, správate sa inak, pôsobíte unavene, ste mrzutý, asi na tom niečo bude. V tomto štádiu sa už ťažko niečo samo zmení. 

Okolie si to môže všimnúť, no kým vás upozornia, uplynie nejaký čas. Povedať niečo tak osobné si tiež vyžaduje odvahu. Je dobré prísť k odborníkovi radšej skôr, pretože sa môžete dať do štádia, kedy už sami seba presvedčíte, že vám nikto nepomôže. Vtedy je potrebné naozaj veľké úsilie, zapojenie blízkych a rodiny na to, aby presvedčili človeka, aby šiel k odborníkovi. Niekedy stačia 1 - 2 konzultácie a nasmerovanie sa dá zmeniť k lepšiemu. Ak sa niekto zdráha ísť na konzultáciu, sú aj anonymné linky a kontakty, kde môže požiadať o radu. 

Určite netreba veľmi váhať, nie je to hanba. Emócie k životu patria, ale keď niekto v beztak náročnej dobe prechádza ťažkou situáciou, môže to vyústiť vo veľkú šarapatu. Nikto sa predsa nechce cítiť nepríjemne.

Dajú sa tieto príznaky zvládnuť osamote? 

Ak situácia nie je dobrá, ale je aspoň stabilizovaná, nie je vylúčené, že sa človek z toho dostane aj sám alebo nájde podporu, zistí, že nie je jediný, kto má podobný problém a hľadá riešenie. Oporu vie poskytnúť aj rodina.

Aj keď máte problém, život prináša ďalšie a špecialista vám môže pomôcť rozlišovať, čo robiť a čo nerobiť, pretože sa rozhodujete ťažšie. Návšteva špecialistu ušetrí veľa času, energie a duševnej bolesti.

SPÄŤ

Ďalšie články

Ak sa chcete objednať, zavolajte nám na toto telefónne číslo:
+421 903 460 222
alebo vyplňte nasledovný formulár a naši pracovníci sa vám ozvú.

Pre viac informácií volajte na toto telefónne číslo:
+421 903 799 058
alebo vyplňte nasledovný formulár a naši pracovníci sa vám ozvú.