16.12.2019

Vyhoreli ste?

Burn out syndróm existuje asi tak dlho ako ľudstvo samé, no zadefinovaný bol až v 70. rokoch minulého storočia. Za svoje obete si rád vyberá hlavne ľudí z pomáhajúcich profesií, no aj ľudí, ktorí robia vysnívanú prácu. Prečo? Ako sa lieči? Čo robiť, aby vás nepostihol? Prezradí psychologička Mgr. Dagmar Šimkovicová.

O čo ide?

Burn out je stav úplného fyzického, psychického aj mentálneho vyčerpania, ktorý je spôsobený dlhodobým zotrvávaním v emočne náročných situáciách a v strese. Vyhorenie postihuje hlavne ľudí, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách bez ohľadu na vek, pohlavie, spoločenské postavenie či finančné zabezpečenie. Ohrozuje najmä zdravotníkov, psychológov, sociálnych pracovníkov či učiteľov. Vyhorenie je však časté aj medzi právnikmi či manažérmi, hoci práve oni majú podriadených a prácu väčšinou delegujú na iných. Prispieva k tomu najmä fakt, že v priebehu dňa musia veľa záležitostí rozhodnúť prakticky hneď, pod veľkým tlakom a častá je aj neistota, či si vybrali správne riešenie. Burn out syndrómom bývajú postihnutí aj takzvaní dobráci, ktorí majú problém povedať nie. Mávajú ho aj ľudia nadmieru zodpovední, ktorí cítia emočnú a profesionálnu zodpovednosť za všetko, čo sa okolo nich deje. Ak sa prihodí nejaká nepríjemná udalosť, obyčajne ťažko rozlišujú, kedy sa udiala ich vinou a kedy ide o dôsledok situácie, ktorú nemohli ovplyvniť. Vyhorenie riskujú aj ľudia s vysnívanou prácou. Ťažšie ju totiž oddeľujú od osobného života a obvykle v nej dlhodobo podávajú veľmi vysoký výkon.

Prečo tento syndróm častejšie postihuje pomáhajúce profesie?

Dôvodom je fakt, že napríklad zdravotníci sú celý deň v kontakte s chorými ľuďmi, s ich problémami a utrpením. Neraz ošetrujú nevyliečiteľne chorých a často sa stretávajú s rizikovými i život ohrozujúcimi situáciami. Väčšinou sú pod veľkým tlakom, pretože pri ošetrovaní chorých neustále pracujú s emóciami a často sa musia rozhodovať nielen profesionálne správne, ale aj ľudsky. Všetky tieto faktory potom môžu prispieť k rozvoju syndrómu vyhorenia.

Nesúvisí to trochu aj s tým, že slovenské zdravotnícke pracoviská sú personálne poddimenzované a napríklad sestry majú na starosti omnoho viac pacientov, ako je vhodné.

Práce v týchto profesiách je naozaj obvykle príliš veľa. Niektorí zamestnanci preto nemusia vždy správne odhadnúť, koľko povinností si majú na seba naložiť. Najmä, ak svoju prácu robia radi. Navyše zdravotníci často pracujú na zmeny, bývajú nevyspatí a veľakrát sa kvôli svojej profesii nemôžu venovať ani svojim záujmom. Aj tie sú v otázke prevencie burn out syndrómu nesmierne dôležité.  

Syndróm vyhorenia sa zrejme neobjaví zo dňa na deň. Ako dlho trvá, kým sa vyvinie?

Najčastejšie sa vyskytuje po piatich až siedmich rokoch fungovania v pomáhajúcej profesii.

Ako človek môže spozorovať, že sa niečo deje? Ako prvý varovný príznak ste uviedli únavu, lenže, kto sa dnes necíti unavený?

Je dôležité všímať si práve tento príznak. Veľká únava už môže svedčiť o rozvíjajúcom sa burn out syndróme. Ale samozrejme nemusí to tak byť. Preto je dobré začať dbať na pravidelný a dostatočne dlhý spánok. Ak potom človek zaregistruje lepšiu náladu a väčšiu chuť do práce, je to znak toho, že je v poriadku.  V prípade, že sa naďalej necíti dobre, je unavený, práca mu čoraz viac prekáža, môže už ísť o burn out. Vtedy by bolo vhodné vyhľadať odborníka. Ešte predtým by ale bolo dobré pouvažovať aj o návšteve všeobecného lekára za účelom komplexnej preventívnej prehliadky, aby sa vylúčilo prípadné fyzické ochorenie.

Je potrebné ísť za odborníkom, už keď sa niekto cíti unavený a znechutený z práce? Nie je to príliš skoro?

Na úplnom začiatku by mohol stačiť aj rozhovor s kolegom, ktorý už burn out prekonal. Môže mu poradiť, ako ďalej postupovať. Ale v stave, keď sa človek cíti bezmocne, akoby v bezvýchodiskovej situácii a necíti zmysluplnosť svojej práce, čo už sú znaky pokročilej fázy  burn out syndrómu, to určite nestačí. Ja odporúčam zájsť za odborníkom hneď, aby vyhorenie neprešlo do ťažšieho štádia. Veľa ľudí však pomoc vyhľadá neskoro alebo vôbec.

Prečo? Bráni im v tom pocit hanby alebo prípadného zlyhania?  

Možno je za tým postoj, že keď pomáhajú iným, vedia pomôcť aj sebe. Žiaľ, môže im to ublížiť.

Čo riskuje človek, ktorý včas nevyhľadá pomoc?

Je nebezpečné, keď vyhorenie skĺzne do chronického štádia a taký človek by naďalej vykonával svoju profesiu. Vtedy sa napríklad z lekára môže stať taký ten nepríjemný doktor, ktorý síce môže byť dobrý odborník, ale zvyčajne je emočne prázdny. Je zatrpknutý, frflavý a hlavne neobľúbený. V pokročilom štádiu vyhorenia už hrozí aj depresia, no tiež to, že vyhorení ľudia nakoniec siahnu po návykových látkach, po alkohole alebo liekoch a stanú sa od nich závislí. Liečba je už potom oveľa náročnejšia. Ťažší stupeň ochorenia sprevádza aj zvýšená chorobnosť, opakované  virózy, infekcie horných dýchacích ciest, močových ciest, bolesti chrbta či migrény. Objavujú sa tiež problémy, ktoré už priamo ovplyvňujú prácu. Typický je pokles koncentrácie a výkonnosti, rastie počet pracovných chýb a neraz sa objavujú hádky na pracovisku. Celá situácia potom môže skončiť až tým, že človek príde o prácu. Buď na žiadosť zamestnávateľa alebo sám podá impulzívnu výpoveď. Hrozí však aj to, že vďaka neriešenému vyhoreniu si môže rozvrátiť rodinné prostredie. Máva totiž dlhodobo zlú náladu, je prepracovaný a unavený, čo nemusí dobre vplývať ani na jeho partnera.

Hovorili ste o tom, že burn out môže vyústiť až do depresie, no tá má podobné príznaky ako vyhorenie. Nezamieňa sa to niekedy?

Úzko to spolu súvisí, ale rozlišovacím znakom je, že pri depresii má človek zlú náladu vždy, nezávisle od vykonávanej profesie. Kým pre burn out je typické, že akonáhle si dopraje oddych, nálada sa mu zlepší. Zlá je iba v práci, ktorá ho čoraz menej baví a príjemná mu prestáva byť aj prítomnosť kolegov. S inými ľuďmi však obvykle problém nemá.

Ako dlho zvykne trvať liečba tohto syndrómu a ako to celé prebieha?

Človek môže chodiť na psychoterapeutické sedenia, kde sa učí zorientovať vo svojej situácii a emóciách. Okrem iného si osvojuje, ako si stavať hranice. Dozvedá sa aj o varovných signáloch, ktoré by neskôr mohli viesť k vyhoreniu. Jedna návšteva na úpravu stavu však určite nestačí, obvykle je potrebných 5 až 10 sedení. Liečbu urýchľuje aj včasné zachytenie ochorenia, keď sa ešte nespája s depresiou alebo s inými psychickými problémami.

Môžete popísať priebeh terapie už pokročilého syndrómu vyhorenia?

V takej fáze je väčšinou kombinovaná. Obvykle nestačí iba psychoterapia, často je nutná aj konzultácia s psychiatrom, ktorý vyhodnotí, či postihnutý už nepotrebuje psychofarmaká, antidepresíva alebo lieky na spanie. Mnoho vyhorených ľudí totiž v pokročilom štádiu trpí aj nespavosťou. Zlé je, že si často sami nasadia lieky na spánok, no takáto samoliečba nie je dobrá ani vhodná. Niekedy je potrebná aj konzultácia s inými lekármi, pretože v neskoršom štádiu sa už môžu objaviť aj problémy s krvným tlakom a rôzne bolesti. Aj tie je nutné riešiť.

Ako môže samotný človek, ktorý vyhľadal odborníka, prispieť k tomu, aby liečba viedla k uzdraveniu?  

V prvom rade odporúčam byť aktívny, premýšľať nad sebou a nad prácou. Mal by si upraviť pracovný režim, tiež zhodnotiť, ako zvláda danú profesiu a či by pre neho nebola lepšia zmena práce. Ak sa rozhodne zotrvať v zamestnaní, musí si nastaviť pravidlá v práci, tie je ale potom nutné dôsledne dodržiavať. Keď sa ale prihodí, že nadriadený nesúhlasí s oprávnenými  požiadavkami podriadeného, v tom prípade je lepšie uvažovať o inom zamestnaní. Samozrejme, ak je to možné. V čase terapie je dobré popracovať aj na úprave životosprávy. Je potrebné dbať na dostatok pohybu, relaxu a pomáha aj venovanie sa záľubám.

Nemôžu ľudia, ktorí sú na seba prísni a nároční skĺznuť do iného extrému, že sa začnú nadmieru venovať nejakej záľube?

Môže sa to prihodiť, najmä vtedy, ak je človek nastavený na výkon. Práve preto sú dobré sedenia s odborníkom. S jeho pomocou sa dá  tomu vyhnúť.

Stáva sa, že človek s ťažkým vyhorením musí prestať robiť svoju prácu?  

Áno. Niekedy aj robí svoju profesiu správne a dobre, napriek tomu ju nemôže ďalej vykonávať za rovnakých podmienok. Nemusí ju ale opustiť, možno stačí prejsť na iné pracovisko. Lekárom môže pomôcť aj to, že sa začnú venovať práci, pri ktorej neprichádzajú do kontaktu s pacientmi. Zdravotným sestrám veľakrát pomôže, keď zmenia oddelenie, napríklad prejdú z onkológie na urológiu. Po takýchto zmenách si človek môže zoradiť svoje priority, získať nadhľad a iný prístup k svojej práci. Vďaka tomu sa môže zmeniť aj jeho nastavenie, napríklad tak, že začne viac dbať o svoju psychohygienu. Nestačí totiž byť stopercentný v práci, dôležité je aj budovanie vzťahov a súkromia.

Aká je prognóza tohto syndrómu?

Ak sa problém konzultuje s odborníkom, je veľmi dobrá. Celý proces terapie môže zlepšiť a urýchliť aj priaznivé rodinné zázemie, priatelia a koníčky. Nie je totiž dobré mať prácu ako jediný zmysel a náplň života.

Ale čo ľudia, ktorí to odhalia neskôr a už potrebujú psychofarmaká?

Keď sa vyhorenie nekombinuje s iným psychickým ochorením, aj vtedy býva liečba úspešná.

Môže sa vyhorenie vrátiť?

Môže, ale ak sa aj znovu objaví, zvyčajne sa to skôr podchytí a rieši.

Ako by mala vyzerať prevencia vyhorenia?  

Starať sa o seba komplexne, čo je úplne najlepšia prevencia akéhokoľvek psychického ochorenia. Pomáha zdravá životospráva a pohyb. Po psychickej stránke je dôležité chrániť si svoje emócie a postaviť si hranice. Od toho závisí pocti stability a reagovania. Keď je človek stabilný, vie robiť dobré rozhodnutia a lepšie znášať akúkoľvek akútnu stresovú záťaž. Okrem toho pomáha, ak sa vyzná vo svojich emóciach. V tom, čo ho nahnevá, rozveselí a mal by sa naučiť oddeľovať profesionálne správanie od správania, kde je už sám za seba. Veľmi prospešná vec je mať aj nejakého supervízora. Ten by mal na neho dohliadať a s ním je dobré konzultovať aj svoju prácu. Takto sa dá tiež včas podchytiť hroziaci burn out syndróm.

PREJAVY BURN OUT SYNDRÓMU

Psychická úroveň

Pre burn out syndróm je typická predráždenosť. „Ti, ktorí ním trpia síce nevyvolávajú konflikty, no na všetko reagujú neprimerane podráždene. Často sú ironickí, používajú sarkazmus a chýba im zmysel pre humor,“ vymenúva Dagmar Šimkovicová. Vyhorenie sprevádza aj nechuť do práce, vytráca sa  tvorivé myslenie. Objavuje sa strata pocitu zodpovednosti, rozhodovania a schopnosti tešiť sa zo života. „Postihnutí sa zvyknú sťažovať aj na pocity smútku, beznádeje, frustrácie, neraz sa objaví negatívny postoj k ľuďom a spoločnosti. Bežné činnosti sa pre nich stávajú extrémne zaťažujúce, často sa im znižuje sebadôvera, zvyšuje sa podozrievavosť. Vyhorenie môže sprevádzať aj sebaľútosť a pocity menejcennosti,“ hovorí psychologička.

Fyzická úroveň

Ako prvá sa objavuje celková únava, ktorá neprechádza ani po oddychu, či po dovolenke. Typickým fyzickým príznakom je aj celková strata energie, no burn out zvykne často sprevádzať aj búšenie srdca, bolesti hlavy a tŕpnutie končatín. „Pri vyhorení sa mení i pulzová frekvencia, nastúpiť môžu tráviace problémy, hnačky, nechutenstvo, problémy s dýchaním, tiež poruchy krvného tlaku, spánku či bolesti svalov,“ menuje odborníčka.

Sociálna úroveň

Typická je redukcia kontaktov s pacientmi, kolegami a ľuďmi, ktorí majú vzťah k vykonávanej práci. Dôsledkom burn out syndrómu môže byť aj znížená empatia, hoci predtým bola skôr vysoká. Obvyklý je nárast konfliktov na pracovisku a príznakom vyhorenia môže byť aj nezáujem o problémy iných ľudí. „Typická je nechuť k práci, no postihnutý sa pri iných aktivitách môže cítiť dobre,“ prezrádza Mgr. Dagmar Šimkovicová.  

 

 

SPÄŤ

Ďalšie články

Ak sa chcete objednať, zavolajte nám na toto telefónne číslo:
+421 903 460 222
alebo vyplňte nasledovný formulár a naši pracovníci sa vám ozvú.

Pre viac informácií volajte na toto telefónne číslo:
+421 903 799 058
alebo vyplňte nasledovný formulár a naši pracovníci sa vám ozvú.